Čo sa to v Číne deje? Hrozí kolaps?

Len márne by ste vo svete hľadali tak úspešný ekonomický príbeh, aký sa písal v posledných desaťročiach v Číne, najľudnatejšej krajine sveta. Tá sa vypracovala z “montážnej dielne” na 2. najsilnejšie hospodárstvo sveta. Dnes sa ale zdá, že Čína ako hlavný zdroj globálneho ekonomického rastu sa môže stať jeho príťažou. Prečo tomu tak je a hrozí čínsky kolaps?

Obchodná vojna

Aby sme pochopili komplexné problémy okolo Číny, je potrebné obzrieť sa niekoľko rokov späť. Minulá dekáda bola z globálneho hospodárskeho hľadiska dobrým obdobím. Aj napriek tomu však v niektorých oblastiach bolo cítiť napätie. Jednou z týchto oblastí boli bilaterálne vzťahy medzi USA a Čínou, či už na úrovni ekonomickej alebo diplomatickej. 

Rýchly ekonomický vzostup Číny a výrazne negatívny obchodný deficit USA vyvolával v Spojených štátoch obavy. Na tom si postavil víťaznú kampaň prezident D. Trump, ktorý v roku 2017 nariadil vyšetriť čínske ekonomické praktiky. Finálna správa tvrdila, že údajný transfer technológií z USA do Číny stojí americkú ekonomiku medzi 225 až 600 miliardami USD ročne. Na základe správy Trump nariadil uvaliť clo na čínske produkty, podanie žaloby WTO proti Číne a obmedzenie čínskych investícií do high-tech sektorov americkej ekonomiky. Obchodná vojna začala.

Spojené štáty postupne zavádzali do praxe nové clá a vzájomné vzťahy sa zhoršovali. Výsledkom bolo stiahnutie mnohých výrobných kapacít z Číny do USA a iných krajín, ale tiež zdraženie tovarov prichádzajúcich z Číny. S nástupom J. Bidena do Bieleho domu niektorí investori dúfali, že by mohol byť postoj USA k Číne miernejší, ale opak sa stal pravdou. Clá boli rozšírené o pokročilé čipy, ktoré by mohli poháňať výkonné technológie alebo zbrane. Obchodná vojna medzi 2 najväčšími ekonomikami sveta predstavujú výraznú prekážku v čínskych snahách obnoviť niekdajší hospodársky rozmach.

Komunistická vláda

Ďalšiu prekážku predstavuje samotné vedenie štátu, ktoré sa rozhodlo tvrdo bojovať proti nespútanej expanzii tamojších technologických gigantov. Veľký rozruch vyvolalo zastavenie vstupu finančnej skupiny Ant Group, ktorej tretinový podiel vlastní Alibaba, na akciovú burzu. Mnohé veľké firmy boli následne skúmané ohľadom ich správania na trhu a dostali mastné pokuty za porušovanie protimonopolných pravidiel.  

V tom čase sa už medzi investormi ohľadom ich čínskych aktív šírila panika. Tú prehĺbila správa, že niekdajší 4. najcennejší start-up sveta DiDi Chuxing bude musieť byť stiahnutý z americkej burzy kvôli obavám, že by americkí regulátori mohli získať prístup k citlivým údajom o čínskych zákazníkoch firmy. To vyvolalo obavy či nebude Čína tlačiť na delistovanie ďalších podnikov z amerického trhu.

Uťahujúce opraty komunistickej vlády prehĺbili znechutenie investorov a samotných spoločností. Neistota pokračovala a tentokrát priliali olej do ohňa aj regulačné orgány v USA, ktoré oznámili, že ak čínske firmy nebudú spĺňať ich účtovné štandardy, budú z burzy odstránené. V tom čase akcie čínskych spoločností poznali už iba jeden smer – nadol.

Smerovanie Číny

Finančné trhy ale ešte viac vydesilo samotné smerovanie krajiny. Úradujúci prezident Si-Ťin Pching si minulý mesiac zachoval vedúce postavenie v krajine už tretie obdobie v rade, čo je bezprecedentné. Trhy sa z obáv, že Čína bude naďalej presadzovať komunistickú ideológiu pred trhovým hospodárstvom, opäť prepadli. Čínske akciové indexy dosiahli dlhoročné minimá, keď napr. index v Hong Kongu klesol na 13-ročné minimum a to aj napriek 25 násobnému rastu hospodárstva.

Vývoj čínskych akciových indexov

Obavy vyvoláva aj postoj Číny voči Rusku za napadnutie Ukrajiny, keďže Čína nepriamo Rusko podporuje. V posledných rokoch sa taktiež výrazne zintenzívnila snaha Číny dostať Taiwan, producenta najpokročilejších čipov na svete, pod svoju kontrolu, rovnako ako niekoľko rokov predtým Hong Kong. Je pravdepodobné, že Čína na svoj cieľ nebude váhať použiť ani vojenskú silu. Samotný Taiwan to však rázne odmieta a na jeho strane nestojí nik iný ako Spojené Štáty, ktoré oznámili, že sú ochotné ho chrániť.

Čína sa zadrháva

Všetky spomínané faktory nalomili dôveru finančných trhov v Čínu a prispeli svojim dielom k tomu, že tamojšia ekonomika je ochabnutá. Skutočné nášľapné míny však predstavujú najmä politika nulovej tolerancie voči Covidu-19 a trh s nehnuteľnosťami.

Rozhodnutie Číny uzatvárať celé provincie kvôli desiatkam prípadov koronavírusu majú katastrofálny dopad na domáce hospodárstvo. Rast HDP by mal v tomto roku dosiahnuť iba 2,8 %, čo je ďaleko od vládou vytýčeného cieľa 5,5 %. Zároveň by šlo o jednu z najhorších mier rastu za posledné polstoročie

Čísla neklamú

Čínsku proexportne orientovanú ekonomiku spomaľujú aj makroekonomické faktory. Vysoká inflácia v USA a v Európe, zvyšovanie úrokových sadzieb a šetrenie spotrebiteľov sa už prejavilo v októbrovom čínskom exporte. Ten klesol aj napriek tomu, že analytici odhadovali jeho rast. Klesol tiež dovoz tovarov do Číny, čo zas svedčí aj o spomaľovaní priamo v Číne. 

Vývoj čínskeho vývozu (žltá) a dovozu (červená). 

Zhoršujúcu sa situáciu potvrdzujú aj ďalšie dáta. Výdavky turistov počas októbrového dovolenkového týždňa podľa údajov čínskeho ministerstva kultúry medziročne klesli o 26 %. To je najnižšie číslo od roku 2014 a ani nie polovica oproti roku 2019. Príjmy z lístkov do kina v poslednom týždni zas medziročne klesli o masívnych 66 %, čo je podľa China Film Administration najhorší výsledok za týždeň od roku 2016.

Cítia to aj samotné spoločnosti. Čínsky gigant Alibaba v poslednom štvrťroku zaznamenal medziročne iba 9 % rast príjmov, čo je najmenej v celej jeho histórií. Príjmy jeho konkurenta JD.com zas stúpli o 18 %, ale taktiež ide o najmenšie tempo rastu v histórií firmy. Trhová hodnota Alibaby, ešte pred 2 rokmi jednej z najhodnotnejších firiem sveta, sa medzitým prepadla o takmer 80 % na najnižšie úrovne v histórií. Aj o tom svedčí ako investori pristupujú dnes k Číne.

Situácia sa dotýka aj tých najbohatších. V zozname Hurun Rich, ktorý uvádza najbohatších ľudí v Číne s minimálnym čistým majetkom 5 miliárd jüanov (692 miliónov dolárov), sa tento rok dostalo len 1 305 ľudí, čo je o 11 % menej ako v minulom roku. Ich celkové bohatstvo dosiahlo 3,5 bilióna dolárov, čo predstavuje pokles za štvrťstoročie o 18 %.

Trh s nehnuteľnosťami

Najzávažnejším problémom je ale trh s nehnuteľnosťami. Podobne ako Slováci aj Číňania milujú nehnuteľnosti. Tie sú najväčším majetkom väčšiny čínsky rodín. To v kombinácií so zvyšujúcim sa počtom obyvateľov a ich rastúcou životnou úrovňou spôsobilo, že ceny bývania v najväčších čínskych mestách rástli. V minulých rokoch však už patrili medzi tie najdrahšie v pomere k príjmom obyvateľov.

V Pekingu priemerná cena nehnuteľnosti dosahovala 40 násobok priemerného ročného príjmu obyvateľstva. Údaje sú z roku 2018.

Táto situácia hnala realitných developerov do vystavby nových nehnuteľností. Každý rok sa v Číne stavia 15 miliónov bytov a domov, čo je päťnásobok viac ako v USA a v Európe dohromady. Otázne je, kto bude v týchto nehnuteľnostiach bývať. Naďalej totiž príjmy väčšiny obyvateľstva dosahujú v prepočte iba okolo 100 eur mesačne, pričom dlh domácnosti za poslednú dekádu vzrástol až päťnásobne a dosahuje 10 biliónov USD, čiže dve tretiny čínskej ekonomiky. Dlh v pomere k príjmom dosahuje 130 %, čo je v porovnaní napr. s USA výrazne viac.

V skutočnosti sa čínsky realitný sektor ocitol v bubline  Kvôli vysokým cenám si bývanie bežní ľudia nemôžu dovoliť a tak mnohé byty zívajú prázdnotou. To spôsobuje, že developeri nedokážu byty predať a splácať svoje záväzky. Rozostavané projekty často nemá ani kto dokončiť, keďže 4 z 10 najväčších developerov sú v problémoch. Najväčší developer Evergrande nahromadil dlh 300 miliárd USD, je v čiastočnom bankrote a je len známou špičkou ľadovca. Čínsky realitný sektor musí tento rok prefinancovať 117 miliárd dlhu a až tretinu v dolároch. To je však z dôvodu zvyšujúcich sa úrokových sadzieb v USA čoraz náročnejšie.

Problémom je, že za mnohé rozostavané projekty už obyvatelia splatili zálohy a zobrali si na ne hypotéky. Situácia je taká zlá, že Číňania sa začali spájať a odmietajú platiť hypotéky za tieto nedokončené byty. Podľa dát Citigroup je už takmer 30 percent celkového dlhu tamojšieho realitného sektora v kategórii „zlý dlh“, čiže po splatnosti. Ide o najväčšie odpor obyvateľstva v histórii krajiny, ktorá už malé pokusy o vzburu potláča. K tomu začali ceny nehnuteľností od mája tohto roku klesať, čo môže spôsobiť prasknutie bubliny. 

Vývoj cien nehnuteľností v Číne

Hoci sa o tom až tak nehovorí, situáciu rozpoznali aj finančné trhy, pretože ceny dlhopisov developerov v Číne poklesli na nové minimá. Niektoré odpísali aj cez 90 % hodnoty. Ak by čínska realitná bublina skutočne praskla, bude to mať ďalekosiahle následky. Najprv by boli totiž na pokraji krachu čínske banky a následne by sa kríza mohla rozšíriť z 2. najväčšej ekonomiky aj do zvyšku sveta, keďže Čína je najväčší svetový exportér.

Vaše peniaze
majú na viac